Život Prešova
online
online
Oceňovaný režisér Miloslav Luther bude mať 80 rokov
14.08.2025 Banská Bystrica
Bratislava
14. augusta (TASR) – Miloslav Luther patrí k hŕstke slovenským
režisérom s vlastným štýlom. Tento štýl v konečnom dôsledku vždy
poukazuje na originálne filmové myslenie, a to je to najcennejšie, čo
umelec má. Týmito slovami zhodnotil filozof a estetik Peter Michalovič
osobnosť slovenského režiséra a scenáristu, ktorý bude mať vo štvrtok
14. augusta osemdesiat rokov.
Fakt, že Luther patrí k najvýznamnejším slovenským filmovým tvorcom, potvrdzuje aj cena Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Získal ju tento rok v apríli, krátko po tom, ako dokončil svoj najnovší film Spiaci účet. Zároveň avizoval, že je to jeho posledné dielo.
„Je to pre mňa veľká pocta, uznanie a v istej miere i satisfakcia, človek prežil za profesijnú dráhu všeličo, vrcholy aj pády, zároveň je to motivačné,“ povedal pre TASR. Nič to však podľa jeho slov nemení na jeho rozhodnutí skončiť s filmovaním: „Myslím si, že bolo toho veľa, bolo toho dosť a bolo to krásne, budem mať krásne spomienky. Hlavne sa teším, že mnoho filmov, ktoré som urobil, majú stále svojich divákov, sú živé a majú čo povedať. "
Miloslav Luther sa narodil 14. augusta 1945 vo Sv. Jakube, čo je dnes súčasť Banskej Bystrice. V rokoch 1968 až 1973 študoval filmovú réžiu na pražskej Filmovej akadémii múzických umení (FAMU). V roku 1963 sa ako kameraman podieľal na nakrúcaní študentského filmu Svatá Jana režiséra Ela Havettu, s ktorým spolupracoval aj na jeho režijnom debute Slávnosť v botanickej záhrade (1969). Asistoval tiež Stanislavovi Barabášovi a Ivanovi Balaďovi.
V rokoch 1973 - 1974 pracoval Miloslav Luther ako režisér Štúdia krátkych filmov Bratislava. Od roku 1975 pôsobil v Redakcii literárno-dramatických programov Československej televízie.
Po svojom študentskom filme Inžinier z roku 1973 debutoval snímkou Schody z mramoru, ktorú dokončil v roku 1975. V roku 1976 zaujal adaptáciou novely Thomasa Manna s názvom Mário a kúzelník. Televízny film získal v roku 1977 na Medzinárodnom televíznom festivale Monte Carlo hlavnú cenu v kategórii dramatických programov Strieborná nymfa a cenu Cino del Duca za najlepšie dielo vytvorené režisérom do 35 rokov. Ocenenia si nemohol prevziať osobne – nedovolili mu vycestovať, keďže jeho brat kameraman Igor Luther (1942 – 2020) emigroval z normalizačného Československa na Západ.
Nasledovali televízne filmy Ráno pod mesiacom (1979) podľa knižnej predlohy a scenára Alfonza Bednára, Triptych o láske (1980) na základe poviedok Ladislava Nádašiho-Jégeho a Starý včelár (1981) vychádzajúci z prózy Jozefa Gregora Tajovského. V tomto čase tiež Luther nakrútil televízne seriály Život bez konca (1982) a Lekár umierajúceho času (1983) o životných osudoch Jána Jessenia.
Rozprávka Kráľ drozdia brada (1984) vznikla v nemeckej koprodukcii a pri jej nakrúcaní Lutherovi konečne dovolili vycestovať na Západ. Nasledoval ďalší úspešný, odvážne spracovaný koprodukčný film Zabudnite na Mozarta (1985). Príbeh mapujúci posledné dni slávneho skladateľa si vyslúžil nomináciu na Zlatého leva na Filmovom festivale v Benátkach. V roku 1985 získala snímka Zlatú plaketu za scenár na MFF v Chicagu.
V roku 1986 nakrútil Luther rozprávku Mahulena zlatá panna (1986). Výrazným dielom slovenskej kinematografie z konca 80. rokov sa stal Lutherov film Štek (1987) s Bolkom Polívkom v hlavnej úlohe. Snímka Chodník cez Dunaj (1989) Lutherovi priniesla cenu Červeného kríža Monegasque na televíznom festivale Monte Carlo. V roku 1990 nakrútil Luther filmovú verziu Jesseniovho životopisu, tento raz s názvom Svedok umierajúceho času.
V roku 1996 mohli televízni diváci vidieť česko-slovenský seriál Koniec veľkých prázdnin, v ktorom autor predlohy Pavel Kohout mapoval peripetie českých a slovenských emigrantov v období normalizácie. Úspešný bol tiež Útek do Budína (2002). Dielo vychádzajúce z prózy Vladislava Vančuru sa dočkalo filmového i seriálového spracovania.
V roku 2009 Luther dokončil film Tango s komármi, ku ktorému napísal aj scenár. Spolupracoval tiež so svojím bratom Igorom Lutherom, ktorý sa zhostil kamery aj v nasledujúcej snímke Krok do tmy. Najnovší film Miloslava Luthera Spiaci účet sa dostal do kín 18. apríla 2024.
Na tohtoročnom jubilejnom 30. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Art Film v Košiciach si režisér a scenárista Miloslav Luther prevzal cenu Zlatá kamera. Ako pedagóg pôsobil na Vysokej škole múzických umení, bol členom Rady STV, Rady vlády SR pre masmédiá, vykonával funkciu predsedu Rady Audiovizuálneho fondu (2103 - 2019). Žije v Bratislave s manželkou Deanou, má dve dcéry.
Fakt, že Luther patrí k najvýznamnejším slovenským filmovým tvorcom, potvrdzuje aj cena Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Získal ju tento rok v apríli, krátko po tom, ako dokončil svoj najnovší film Spiaci účet. Zároveň avizoval, že je to jeho posledné dielo.
„Je to pre mňa veľká pocta, uznanie a v istej miere i satisfakcia, človek prežil za profesijnú dráhu všeličo, vrcholy aj pády, zároveň je to motivačné,“ povedal pre TASR. Nič to však podľa jeho slov nemení na jeho rozhodnutí skončiť s filmovaním: „Myslím si, že bolo toho veľa, bolo toho dosť a bolo to krásne, budem mať krásne spomienky. Hlavne sa teším, že mnoho filmov, ktoré som urobil, majú stále svojich divákov, sú živé a majú čo povedať. "
Miloslav Luther sa narodil 14. augusta 1945 vo Sv. Jakube, čo je dnes súčasť Banskej Bystrice. V rokoch 1968 až 1973 študoval filmovú réžiu na pražskej Filmovej akadémii múzických umení (FAMU). V roku 1963 sa ako kameraman podieľal na nakrúcaní študentského filmu Svatá Jana režiséra Ela Havettu, s ktorým spolupracoval aj na jeho režijnom debute Slávnosť v botanickej záhrade (1969). Asistoval tiež Stanislavovi Barabášovi a Ivanovi Balaďovi.
V rokoch 1973 - 1974 pracoval Miloslav Luther ako režisér Štúdia krátkych filmov Bratislava. Od roku 1975 pôsobil v Redakcii literárno-dramatických programov Československej televízie.
Po svojom študentskom filme Inžinier z roku 1973 debutoval snímkou Schody z mramoru, ktorú dokončil v roku 1975. V roku 1976 zaujal adaptáciou novely Thomasa Manna s názvom Mário a kúzelník. Televízny film získal v roku 1977 na Medzinárodnom televíznom festivale Monte Carlo hlavnú cenu v kategórii dramatických programov Strieborná nymfa a cenu Cino del Duca za najlepšie dielo vytvorené režisérom do 35 rokov. Ocenenia si nemohol prevziať osobne – nedovolili mu vycestovať, keďže jeho brat kameraman Igor Luther (1942 – 2020) emigroval z normalizačného Československa na Západ.
Nasledovali televízne filmy Ráno pod mesiacom (1979) podľa knižnej predlohy a scenára Alfonza Bednára, Triptych o láske (1980) na základe poviedok Ladislava Nádašiho-Jégeho a Starý včelár (1981) vychádzajúci z prózy Jozefa Gregora Tajovského. V tomto čase tiež Luther nakrútil televízne seriály Život bez konca (1982) a Lekár umierajúceho času (1983) o životných osudoch Jána Jessenia.
Rozprávka Kráľ drozdia brada (1984) vznikla v nemeckej koprodukcii a pri jej nakrúcaní Lutherovi konečne dovolili vycestovať na Západ. Nasledoval ďalší úspešný, odvážne spracovaný koprodukčný film Zabudnite na Mozarta (1985). Príbeh mapujúci posledné dni slávneho skladateľa si vyslúžil nomináciu na Zlatého leva na Filmovom festivale v Benátkach. V roku 1985 získala snímka Zlatú plaketu za scenár na MFF v Chicagu.
V roku 1986 nakrútil Luther rozprávku Mahulena zlatá panna (1986). Výrazným dielom slovenskej kinematografie z konca 80. rokov sa stal Lutherov film Štek (1987) s Bolkom Polívkom v hlavnej úlohe. Snímka Chodník cez Dunaj (1989) Lutherovi priniesla cenu Červeného kríža Monegasque na televíznom festivale Monte Carlo. V roku 1990 nakrútil Luther filmovú verziu Jesseniovho životopisu, tento raz s názvom Svedok umierajúceho času.
V roku 1996 mohli televízni diváci vidieť česko-slovenský seriál Koniec veľkých prázdnin, v ktorom autor predlohy Pavel Kohout mapoval peripetie českých a slovenských emigrantov v období normalizácie. Úspešný bol tiež Útek do Budína (2002). Dielo vychádzajúce z prózy Vladislava Vančuru sa dočkalo filmového i seriálového spracovania.
V roku 2009 Luther dokončil film Tango s komármi, ku ktorému napísal aj scenár. Spolupracoval tiež so svojím bratom Igorom Lutherom, ktorý sa zhostil kamery aj v nasledujúcej snímke Krok do tmy. Najnovší film Miloslava Luthera Spiaci účet sa dostal do kín 18. apríla 2024.
Na tohtoročnom jubilejnom 30. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Art Film v Košiciach si režisér a scenárista Miloslav Luther prevzal cenu Zlatá kamera. Ako pedagóg pôsobil na Vysokej škole múzických umení, bol členom Rady STV, Rady vlády SR pre masmédiá, vykonával funkciu predsedu Rady Audiovizuálneho fondu (2103 - 2019). Žije v Bratislave s manželkou Deanou, má dve dcéry.
www.ZIVOTPO.sk
